Klasická novoveká filozofia

Fixačná fáza hodiny

Cvičenia: Empirizmus vs. Racionalizmus (žiaci 3.A)

Aktivita 1: Filozofická diskusia (cca 25 min.)

Cieľ: Naučiť žiakov analyzovať filozofické prístupy Descartesa (racionalizmus) a Bacona (empirizmus).

Postup:
1) Žiaci sa rozdelia do štyroch skupín.
2) Dve skupiny zastupujú Descartesov racionalizmus, kde sa bude obhajovať názor, že rozum je zdrojom poznania.
Ďalšie dve skupiny zastupujú Baconov empirizmus, kde sa bude obhajovať názor, že poznanie prichádza zo skúsenosti.

Výstup: Žiaci si pripravia argumenty a následne učiteľka otvorí krátku diskusiu, najprv s dvoma skupinami s protichodnými teóriami a potom s ďalšími dvoma, pričom vždy obe skupiny budú hájiť svoje zadané stanovisko

Opakovanie:
1) Učiteľka sa žiakov pýta nasledovné otázky
2) Žiaci odpovedajú podľa svojich vedomostí

Aký je základný rozdiel medzi empirizmom a racionalizmom?

Empirizmus kladie dôraz na skúsenosť a zmyslové vnímanie ako zdroj poznania, zatiaľ čo racionalizmus preferuje rozum a logickú dedukciu.

Prečo Descartes preferoval rozum pred zmyslami?

Descartes tvrdil, že zmysly môžu byť klamlivé, a preto je len rozum schopný dosiahnuť isté a univerzálne pravdy.

Bacon považoval skúsenosť za základ všetkého poznania. Podporoval experimentálnu metódu a zdôrazňoval pozorovanie prírody na získavanie poznatkov.

Ako Bacon vnímal význam skúsenosti pre poznanie?

Hobbes bol ovplyvnený empirizmom (napr. zmyslové vnímanie ako základ poznania), ale jeho teórie o spoločenskom usporiadaní a prirodzených zákonoch obsahujú prvky racionálneho uvažovania. Je akýmsi stredom medzi týmito prístupmi.

Aké miesto má Hobbes v tejto debate?

Aktivita 2: Hra na metodickú skepsu (cca 25 min.)

Cieľ: Žiaci sa naučia používať logickú argumentáciu pri skúmaní vlastných predpokladov a tvrdení, rozvíjajúc tak svoje analytické schopnosti.

Postup:
1) Dvaja dobrovoľníci budú viesť dialóg – jeden z dvojice sa snaží spochybniť každý poznatok, ktorý druhý z dvojice prijímal za pravdivý (napr. „Ako vieš, že teraz nespíš?“, alebo „Ako si si istý, že tvoj zmyslový zážitok nie je ilúziou?“, „Čo ak všetky tvoje zmysly klamú? Môžeš dôverovať svojim očiam, ušiam, chuti, hmatu?“).
Žiaci diskutujú, až kým sa nedostanú k nepochybnému základu, rovnako ako Descartes dospel k svojmu „Cogito ergo sum“.
2) Následne toto isté zopakujú ďalší dobrovoľníci

Výstup: Žiaci spoločne identifikujú princípy, ktoré považujú za nevyvrátiteľné a ešte raz si s pomocou učiteľky preopakujú poznatky, s ktorými sa oboznámili v priebehu vyučovacej hodiny

Opakovanie:
1) Učiteľka sa žiakov pýta nasledovné otázky
2) Žiaci odpovedajú podľa svojich vedomostí

Ktorý prístup (empirizmus, alebo racionalizmus) je vhodnejší na riešenie praktických problémov?

Oba môžu byť vhodné:
1) Empirizmus je praktickejší pri experimentoch a vedeckých skúmaniach.
2) Racionalizmus pomáha pri systematizovaní poznatkov a logických postupoch.

V čom spočívajú limity empirizmu a racionalizmu?

1) Empirizmus: Zmysly môžu byť klamlivé; bez teoretickej analýzy je poznanie neúplné.
2) Racionalizmus: Odmieta zmyslové dáta, čo môže viesť k odtrhnutiu od reality.

1) Empiristi: Skúsenosť je overiteľná a univerzálna, preto je spoľahlivým zdrojom poznania.
2) Racionalisti: Rozum je neomylný a umožňuje pochopiť pravdy, ktoré nie sú závislé od zmyslového vnímania.

Ako empiristi a racionalisti obhajujú svoje metódy poznania?

Aktivita 3: Porovnanie filozofov (25 min)

Cieľ: Cieľom aktivity je prehĺbiť chápanie rozdielov medzi empirizmom a racionalizmom, rozvíjať kritické myslenie a spoluprácu v skupinách

Postup:
1) Žiaci sa rozdelia do skupín po 4-5 členov.
2) Skupiny vytvoria vlastnú tabuľku s informáciami o predstaviteľoch klasickej novovekej filozofie: Bacon, Descartes, Hobbes.
3) Skupiny majú za úlohu v tabuľkách napísať metódu ich poznávania, ich najvýznamnejšiu teóriu, dielo, kľúčové myšlienky a príklady z praxe.

Výstup: Žiaci prezentujú svoje tabuľky pred triedou a diskutujú o prípadných rozdieloch medzi nimi.

Opakovanie:
1) Učiteľka sa žiakov pýta nasledovné otázky
2) Žiaci odpovedajú podľa svojich vedomostí

Aký význam má dnes empirizmus a racionalizmus?

1) Empirizmus je základom modernej vedy a experimentálneho výskumu.
2) Racionalizmus je dôležitý v matematike, filozofii a abstraktnom myslení.

Áno, väčšina moderných vedných disciplín ich kombinuje. Napríklad veda využíva empirické dáta, ktoré sú následne analyzované racionálnymi metódami

Môžu sa tieto prístupy navzájom dopĺňať?