por Mário Hegedüs hace 13 años
645
Ver más
Autori unikátnej metódy hodnotenia výkonnosti organizácii. Táto metóda neprihliada len na finančné aspekty, ale aj nefinančné (zákazníci, interné procesy, a učenie sa a inovácie). Snahou tejto metódy, knihy, autorov je vysvetliť iracionalitu a nesprávnosť orientácie na finančné uakzovatele a ich tendenciu "motivovať" manažérov príjimať z krátkodobého hľadiska "pozitívne" no z dlhodobého hľadiska až likvidačné rozhodnutia.
Autori sú rovnako ako P.M. Senge pravidelne v rebríčku TOP osobností manažmentu.
BSC považujem za veľmi vhodné používať pre "znalostné organizácie".
Stránka spoluautora už spomínanej publikácie Knowledge management.
Na tejto stránke sa okrem kontaktu na Chrisa :-) ako konzultanta dajú nájsť informácie o jeho publikačnej činnosti, odkazy na jeho knihy, referáty, prednášky videá, cv, referencie.. Veľmi zaujímavý je link na jeho blog, ktorý si odporúčam pozrieť (ne je jediným prispievateľom naň)..
Web stránka zaoberajúca sa problematikou znalostného manažmentu.
Dajú sa tu nájsť odporúčané zdroje, prezentácie, videá, pozvánky na konferencie, elaboráty z nich..
Stránka je trošku ťažšie prehľadná, ale dá sa na nej nájsť pri troche snahy a úsilia veľa zaujímavých informácií.
Internetová vydanie časopisu KM Wolrd. Okrem samozrejmých článkov o znalostnom manažmente a inováciách sa tu nachádzajú i termíny konferencií zameraných na znalostný manažment a rešerše z nich.
Tento dokument prináša stručný no komplexný prehľad o znalostnom manažmente. Autori sa venujú definícii ZM, významu znalostí pre realizáciu inovácií, organizačnému učeniu, operatívnemu a strategickému manažmentu, IKT, implementácii, hodnoteniu..
Rozsahovo neveľký ale hodnotný dokument, najmä pre rýchle zorientovanie sa v problematike.
J. Truneček je autorom z rovnakej školy a fakulty ako L. Mládková. Napriek spoločnému pracovisku je možné v týchto dielach nájsť veľké odlišnosti.
Táto kniha sa mi zdá lepšie napísaná a pre prax použiteľnejšia ako kniha pani doc. Mládkovej.
Za veľké plus považuje snahu komplexne pojať túto problematiku, čo zvlášť oceňujem je, že autor i keď veľmi skromne ale predsa zabrdáva to problematiky hodnotenia, ktorú považujeme za veľmi dôležitú a autormi "ignorovanú" časť.
Autorka L. Mládková bola jedna z prvých, ktorá sa začala zaoberať problematikou znalostného manažmentu.
V jej publikáciách je cítiť "psychlogický" podtón. Táto kniha môže poskytnúť celkom dobrý čiastočný prehľad o tejto problematike..
Táto kniha sa nedá hodnotiť ani ako najlepšia, ale rozhodnie nie ani ako najhoršia dostupná v našom jazyku.
Čitateľ sa dozvie mnoho nových a relevantných informácií.
Bestseller od P. Snege, ktorý sa pravidelne umiestňuje v rebríčku najvplyvnejších osobností manažmentu.
Kniha je napísaná čítavým spôsobom, Senge štýl mnoho ľudí zbožnuje, mne miestami liezol na nervy. V knihe je množstvo praktických príkladov, príbehov..
Skvelá kniha ktorá prináša holistický pohľad (pretože: "Celok je viac ako len súčet jeho častí")a zasväcuje čitateľa do do discipl. systémového myslenia.
Systematická publíkacia, ktorú odporúčam najmä ľuďom, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť s teóriou znalostného manažmentu, rôznmi pohľadmi, implementačnými rámcami, metodikami, nástrojmi..
Táto kniha nie je písaná "populárnym", skôr vedeckým, ale myslím si že je veľmi prínosná pre vytvorenie si "zázemia" v oblasti znalostného manažmentu. Zároveň veľkým pozitívom je dobré odkazovanie na zdroje, čo je prospešné pre ďaľšie hlbšie štúdium.
Autor: V. Bureš
Podľa môjho názoru najlepšia kniha o znalostnom manažmente v českom / slovenskom jazyku. Prináša holistický pohľad na túto "disciplínu", je výborne napísaná a obsahuje veľa praktických príkladov (najmä z BP, ale ja iných). Autori sú odborníci z praxe, čo sa odzrkadluje na tom ako a v akej kvalite je táto kniha napísná. Rozhodne ju odpoúčam každému, kto sa chce niečo dozvedieť o znalostnom manažmente..
Autori Chris Collison, Geoff Parcell.
Paradoxne napriek tendenciám robiť zo znalostného manažmentu výlučne informatickú disciplínu nenašiel som ani jednu publikáciu, ktorá by sa komplexne zaoberala technológiám a IT nástrojom využiteľných (využívaných) v znalostnom manažmente.
Takáto publikácia by ma potešila (za predopkladu, že by bola napísaná čitateľne a prakticky).
Kniha sa zaoberá problematikou získavania "poznatkov" z databáz. Informuje čitateľov o matematicko-štatistických metódach, strojovom učení, databázach, informatike...
skrátka komplexne o tom, čo je potrebné pre túto hybridnú disciplínu vedieť. Kniha je celkom dobre napísaná s praktickými príkladmi, ktoré pomáhajú náročnú problematiku pochopiť.
Autorom je prof. Petr Berka
Táto publikácia uvádza čitateľa do problematiky znalostných a expertných systémov.
Prevádza čitateľa pozdadím a históriou, spôsobom fungovania expertných a znalostných systémov.
Nie je práve najaktuálnejšia (1996) a považujem ju zaveľmi zložito napísanú.
web poradenskej spoločnosti, na ktorom sa dá nájsť skutočne veľmi veľa veľmi hodnotných informácií.
Blue ocean strategy, je unikátna metóda tvroby hodnotových inovácií, ktorej prikopníci sú práve autori odporúčanej publikácie. (Autori rovnako ako Senge, Norton a Kaplan patrai do už spomínaného rebríčku).
Svojim rozsahom nie veľká knižka, čo jej však chýba na rozsahu to dobieha na kvalite..
Stratégia modrého ocánu je skvelo napísaná publikácia, s množstvom praktických príkladov, ktoré hovoria o tom, ako sa vymaniť z konkurenčného prostredia do tzv. modrého ocánu prostredníctvom hodnotovej inovácie.
Ján Cháľ patrí medzi špičku slovenských autorov venujúcim sa inováciam. Konkrétne teno článok upozorňuje na dôležitosť prepojenia inovačnej aktivity so stratégiou a upozorňuje na fakt, že "len tak strieľať do tmy" nie je z dlhodobého hľadiska rozumnné...
Autor je aj spoluautorom ďalšej nami odporúčanej publikácie - Inovace vaše konkurenční výhoda.
Článok od autora, ktorý k problematike OI publikoval najviac článkov. Predmetný článok je zaujímavý, i keď náročný a miestami ani preklad nie je najlepší.
Koncepcia otvorených inovácií je relatívne nová a podniky ju začínajú vo veľkej miere využívať. Mnoho autorít zaoberahúcich sa problematikou inovácií vidia budúcnosť práve v tomto aspekte.
Z hľadiska znalostného manažmentu je koncepcia OI veľmi dôležitá a aj preto odporúčam sa s touto problematikou oboznámiť.
Masaki Imai sučastný guru Kaizenu so svojími 2 skvelými publikáciami, ktoré nám hovoria, ako prostredníctvom malých zmien môžeme dosiahnuť vysokú efektívnosť.
"Nič nerobíš tak dobre, aby si to zajra nemohol robiť lepšie".
Naučme sa používať metódu, ktorá nás s minimálnymi zdrojmi robí efektívnejšími a našu organizácou lepšou...
Autor Dr. Liker popisuje úspech Toyoty a vysvetluej jej základné princípy fungovania.
Kto nepozná túto publikáciu, nevie nič :-D
Japonský štýl riadenia, unikátne nástroje a to všetko ilustrované na praktických príkladoch svetového bestselleru Toyota Way.
Zoznámte sa aj vy (okrem iného) s učením Ó senseja japonského manažmentu Taiichi Ohnom aj prostredníctvom tejto publikácie.
"Sledujte proces, naučte sa vidieť neviditeľné"..
Veľmi obsiahla a komplexná publikácia o problematike inovácií, ich riadenia, ale aj významu znalostí a ich riadenia pre tvorbu inovácií a zmien.
V knihe mi chýba spomíná stratégia modrého ocánu a tiež kapitola alebo podk. o otvorených inováciách (sú tam časti venované JV, alianciám ap., čo tiež súvisí s OI, ale priamo OI nie, čo považujem za škodu).
Okrem tohoto "nedostaku" je to veľmi dobrá kniha k danej probleatike a inovovaniapoznaniachtivým ju odporúčam.
Autorská dovojica konzultantov IPA, prináša v tejto publikácii stručný prehľad inovácií a ich riadenia s množstvom praktických príkladov.
O týchto dvoch autorch sa dá tvrdiť že sú tí najkompetentnejší autori k predmetnej problematike vzhľadom na ich praktické ale i agademické zázemie.
Tejto knieh sa dá vytknúť, že nejde príliš do hlýbky, no na druhej strane rozsah tém je slušný.
Dobrá, stručná, dobre napísaná, jasná - Inovácie vaše konkurenční výhoda.
Kritický článok od prof. Milana Zeleného, ktorý prináša jednak zaujímavý pohľad na to čo sú znalosti, ale aj na to čo sú inovácie a aká je ich podstata..
Rozhodne sa ho oplatí sa prečitať.
Prof. M. Zelený je najcitovanejš český ekonóm, kritik Portera, Kotlera, s veľmi zaujímavými názormi, ktorým sa oplatí venovať pozornosť.
Matica znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky podľa Svetovej banky. Na obrázku vidíme kritériá hodnotenia pre 4 oblasti (piliere), z ktorých sa vytvárajú indexy (index ekonomických impulzov, index vzdelávania, index inovácií a index informačných a komunikačných technológií). Tieto indexy sú následne agregované do indexov KI a KEI.
Index KI hodnotí celkový potenciál využívania a rozvoja poznatkov a index KEI hodnotí orientáciu krajiny smerom k znalostnej ekonomike.
Kniha kolektívu autorov pod vedením prof. RNDr. Jozefa Kelemna, DrSc.
Snahou tejto publikacie pravdepodobne bolo priniesť komplexnýpohľad na problematiku znalostnej spoločnosti, práce so znalosťami, významu IKT, znalostných technológii a umelej inteligencie, umelého života ap.
Táto publikácia je jedna z prvých našich publikácií k danej porblematike.
Odporučil by som ju skôr "orientovanejším" v problematike, nakoľko "začiatočníkov" by mohla zmiasť..
Projekt minerva mal slúžiť k problíženiu transformácii našej ekonomiky na znalostnú.
Projekt bol sa prestal realizoavť nástupom Ficovej vládky, kedy bol nahradený projektom Slovensko 21. ( http://www.minedu.sk/data/USERDATA/EUZAL/LSaNPR/MPS21.pdf ).
Oba programy navrhujú krátkodobé a strednodobé opatrenia pre rozvoj vzdelávania, R&D, Zlepšenie podnikatelského prostredia/zamestnávania..
Podľa môjho názoru je vhodné sa s nimi oboznámiť.
Na tejto stránke sa dajú nájsť veľmi zaujímavé informácie o rozvoji jednotlivých krajin smerom k znalostnej spoločnosti a ekonomike.
Stránka umožnuje vytvárať si vlastná porovnania podla rokov, regiónov, vybraných krajín ap. Treba sa s ňou len troška pohrať :-).
Z dát obsiahnutých v týchto indexoch sa napríklad môžeme dozvedieť, že Slovenská republika je druhá najslabšia spomedzi štátov Strednej Európy.
Pričom v porovnaní s rokom 1995 sme sa zohršili..
Veľmi prepracované a komplexné hodnotenie (ne)rozvoja inovačnej aktivity jednotlivých krajín EÚ (SII), ako aj porovnanie s inovačnou výkonnosťou krajín mimo EÚ (USA, Japonsko, Čína, India ap.).
Slovensko sa podľa SII EIS nachádza v "oranžovej" skupine - čiže sme pod priemerom výkonnosti EÚ - slabší inovátori.
Leadrom je Švédsko - Švajčiarsko (mimo EÚ). Česká republika je takmer v "žltej skupine" - nesledovníci inovačných leadrov. Tieto krajiny sú nad alebo tesne pod priemerom
Hodnotenie Svetového ekonomického fóra o "globálnej konkurencieschopnoisti".
Súhrnné hodnotenie krajín v globálnom kontexte, ktoré je zložené z mnohých indikátorov (viď str. 495-498).
Pre zaujímavosť uvádzam, že najlepšie sme obstáli v hodnotení počtu nakazených HIV a maláriou.
V iných indikátoroch sme žiaľ na tom neni tak dobre...
Odporúčam venovať pozornosť časti o inováciám (s. 488-494) a vzdelávaniu (s. 406-425).
Tento dokument si dával za cieľ predostrieť strategické smerovanie našej spoločnosti.
Z môjho pohľadu však za vynaložené prostriedky na jeho realizáciu sa dalo dostať viac..
Časť V. je venovaná "Cestám k znalostnej spoločnosti".
Odporúčam vzhliadnuť aspoň túto časť.
Okrem toho čo bolo publikované, vznikolo aj mnoho "prípravných" štúdií, z ktorých by niektoré mohli zaujať...
Dielo jedného z najvýznamnejších ekonómov 20 storočia, otca teórie inovácií J.A. Schumpetera, jedného z prvých ľudí, ktorí hovorili o potrebe znalostí pre podnikanie.
Z tejto knihy odporúčam najmä druhú kapitolu.
Kniha je veľmi náročne napísaná a jej čítanie si vyžaduje značnú dávku koncentrácie.
Napriek svojmu "veku" však stále má čo ponúknuť!
